Deň ľudských práv je výzvou pre každého z nás: buďme vzorom angažovaného občianstva!

10. decembra 1948 bola Valným zhromaždením OSN prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Po prvýkrát v dejinách ľudstva sa dokázali ľudia rôznych kultúr, svetonázorov či politického presvedčenia zhodnúť na základnom rozsahu slobôd a oprávnení, ktoré nie je možné odoprieť žiadnemu človeku. Dodnes nemôžeme povedať, že ľudské práva každého človeka sú v plnom rozsahu rešpektované. Avšak tí, ktorí trpia, či sú rôznym spôsobom ponižovaní, sa pri vymáhaní svojich práv môžu oprieť o medzinárodne prijatý právny dokument. To je dôvod na veľkú vďačnosť a nádej.

Československo v roku 1948 za prijatie dokumentu nehlasovalo a počas komunistického režimu jej ustanovenia nerešpektovalo. Svojim občanom upieralo slobodu v myslení, v prejave, v pohybe, v oblasti majetkových práv. Nebolo náhodou, že na našej ceste k slobode sa práve Deň ľudských práv 10. december 1989 stal významným medzníkom. Abdikoval prezident Gustáv Husák, bola vymenovaná prvá vláda s prevahou nekomunistov a tisíce ľudí prekročilo hranice Rakúska, aby sa pešo prešli k sútoku Moravy a Dunaja, oproti hradu Devín. Od roku 1990 sú ľudské práva súčasťou nášho ústavného poriadku.

Aj dnes, po 28 rokoch slobody, však máme kam napredovať. Aj dnes vidíme ľudí odchádzať zo Slovenska a dôvody ich odchodov nám znovu napovedia, ktoré ľudské práva sa nám nedarí dostatočne garantovať. Zdravotná starostlivosť, kvalitné vzdelanie, právna istota, spravodlivejšie podmienky v práci a kariére… Niektoré porušenia ľudských práv nám však tak nepripadajú, lebo sa stali súčasťou nášho života a myslenia v našej krajine – vymedzovanie sa voči Rómom, odmietanie pomoci utečencom,… A viaceré praktiky sú „neviditeľné“ – prejavy neúcty k ženám, ponižovanie a šikanovanie v školách či na pracoviskách. Prešli sme veľký kus cesty k slušnej krajine. Ak však nebudeme pokračovať smerom k prehlbovaniu ľudských práv, riskujeme návrat späť do neslobody.

„Valné zhromaždenie OSN vyhlasuje túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty za tým účelom, aby každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, usiloval sa vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám…“, píše sa v preambule Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Vzdelanie teda nie je len ľudským právom. Je aj nástrojom, ktorý je nezastupiteľný pri prehlbovaní úcty k ľudskej dôstojnosti a slobode človeka. Tu je Slovenská republika svojim občanom veľa dlžná. Zodpovednosť je na nás, aby sme aj vo vymáhaní tohto práva vzdelávania, zameraného na budúcnosť pokračovali, aby sa stalo každodennou realitou.

Najlepšia výchova je osobný príklad. Na Slovensku máme dostatok príkladov odvážnych ľudí, ktorí riskovali i svoje životy, ale i tých, ktorí dnes riskujú svoje istoty a niektorí i bezpečnosť, aby pomohli uplatňovaniu ľudských práv. Nech je tohtoročný Deň ľudských práv pre nás impulzom, aby sa každý z nás tam, kde žije, zasadzoval za práva a dôstojnosť konkrétnych ľudí. Aj za cenu, že možno v tom momente pôjde „hlavou proti múru“.

V mene skupiny MVO:

Kamil Sládek, Centrum pre európsku politiku
František Neupauer, OZ Nenápadní hrdinova

8. 12. 2017