Vyhlásenie k 100. výročiu vzniku ČSR

V druhej polovici októbra 1918 sa odohrala séria udalostí, ktorých výsledkom bol zánik Rakúsko-Uhorska a vznik Československa:

  • 10. odovzdal T.G. Masaryk vláde USA tzv. Washingtonskú deklaráciu, v ktorej oznamuje vôľu ľudu v českých krajinách a na Slovensku vytvoriť demokratický československý štát.
  • V bezprostrednej reakcii na túto Deklaráciu prezident USA Wilson spresnil jeden z bodov svojho politického programu pre povojnový svet a rakúsko-uhorskému cisárovi odkázal, že o podobe štátotvorného usporiadania v strednej Európe majú rozhodnúť predstavitelia jednotlivých národov, nie habsburský cisár alebo americký prezident.
  • O týždeň neskôr, 27.10. Rakúsko-Uhorsko neochotne, ale nevyhnutne prijalo Wilsonov program ako východisko pre rokovania o mieri a hneď nasledujúci deň (28.10.) bolo v Prahe vyhlásené nezávislé Československo.
  • O dva dni 30.10. sa k novému štátu prihlásili aj predstavitelia slovenských politických strán a hnutí združených v Slovenskej národnej rade tzv. Martinskou deklaráciou.

Česi sa pri odchode z Rakúsko-Uhorska oprávnene odvolávali na historické právo v zmysle obnovy českej štátnosti trvajúcej a medzinárodne uznanej v 10. storočí. Štátotvorný nárok slovenského národa bol odôvodnený prirodzeným právom národov na sebaurčenie, ako ho v slovenskom kontexte po prvýkrát formuloval Štefan Marko Daxner v Memorande slovenského národa v r. 1861 a ako o ňom písal aj prezident Wilson v roku 1918.

Význam týchto udalostí pre Slovensko je obrovský nielen preto, že sa naplnili ambície Slovákov byť rovnoprávnym a zvrchovaným nositeľom zdieľanej štátnosti. Odkaz Československa pre súčasnosť tkvie predovšetkým v povahe tohto štátu, ktorú načrtla už Washingtonská deklarácia: „Československý štát bude republikou. V stálej snahe o pokrok zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva a vedy, literatúry a umenia, slova, tlače a práva zhromažďovacieho a petičného. Cirkev bude odlúčená od štátu. Naša demokracia bude spočívať na všeobecnom práve hlasovacom: ženy budú postavené politicky, sociálne a kultúrne na roveň mužom. Práva menšiny budú chránené pomerným zastúpením; národné menšiny budú požívať rovné práva. Vláda bude mať formu parlamentárnu a bude uznávať zásady iniciatívy a referenda.“ Bez zveličenia môžeme povedať, že október 1918 nás zaradil medzi moderné demokratické krajiny Európy a jeho ideály nám môžu byť inšpiráciou a motiváciou k občianskej angažovanosti aj dnes, po 100 rokoch.

My, dospelí, predovšetkým učitelia, pracovníci s deťmi a mládežou, ale aj rodičia máme zoči-voči tejto historickej udalosti nezrušiteľnú zodpovednosť za budúcnosť našej vlasti. Vzdelávajme, hovorme našim mladým o slávnych udalostiach spred sto rokov. Ale najmä osobným príkladom vychovávajme novú generáciu demokratov. Majme v naozajstnej úcte slobodu. Usilujme sa o politickú, sociálnu a kultúrnu rovnosť mužov a žien. Zveľaďujme najlepšie tradície parlamentarizmu. Konajme tak, aby bolo jasné, že si zaslúžime republiku – spoločenské zriadenie, v ktorom je vláda a správa krajiny vecou verejnou.

Skupina mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa občianskym vzdelávaním ponúka praktickú pomoc v podobe odborných kapacít. Našu ponuku nájdete na webovej stránke www.obcianskevzdelavanie.sk.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Centrum pre európsku politiku (CEP), Inštitút pre verejné otázky (IVO), Občianske združenie Nenápadní hrdinovia, Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), n.o., Kolégium Antona Neuwirtha (KAN) a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí